Blog - Svetoznámy český stratég a kouč Jan Mühlfeit: „Každé dieťa je génius. Objavte jeho talent!“

Svetoznámy český stratég a kouč Jan Mühlfeit: „Každé dieťa je génius. Objavte jeho talent!“

„Ak sa dieťa sústredí len na cieľ, veľmi rýchlo sa začne báť zlyhania a nebude chcieť riskovať. Dôležitejšia než cieľ, je samotná cesta za úspechom,“ hovorí Jan Mühlfeit, ktorý v minulosti pracoval ako riaditeľ technologickej spoločnosti Microsoft v Európe. Dnes pôsobí ako globálny stratég a kouč vrcholových manažérov či športovcov. Je autorom bestselleru Pozitivní leader, ktorý už vyšiel v svetových jazykoch, a spolu s Kateřinou Novotnou spoluautorom jednej z najpredávanejších českých kníh Odemykání dětského potenciálu.

Hovoríte, že každé dieťa má na niečo talent.
Nie je správna otázka, či má dieťa talent, pretože každé ho má. Správna otázka je, na čo talent má. Talent je genetická informácia, ktorú dieťa dostáva od predchádzajúcich generácií. Veľmi však záleží na prostredí, aby sa gény mohli prejaviť. Jeden zo známych epigenetikov, Bruce Lipton, dal dva geneticky rovnaké materiály do rôznych prostredí. Z jedného sa vytvorila svalová bunka, z iného tuková. Tak je to i s talentom. 

Spolu s Katkou Novotnou, s ktorou vedieme semináre o odomykaní detského potenciálu a napísali sme knihu Odemykání dětského potenciálu, používame vzorec S rovná sa T krát I. Pričom S znamená silné stránky. T je geneticky daný talent a I je investícia, ktorú doň musím vložiť. Pričom nemyslím investíciu finančnú, ale rozvoj talentu, sledovanie iných ľudí, ktorí ho už využívajú, vizualizovanie si a podobne. Hovorím, že každé dieťa je génius, len musí dostať príležitosť svoj talent rozvinúť.

Ako teda objaviť talent dieťaťa?
Rodičov i na našich kurzoch učíme, aby svoje dieťa pozorovali. Dieťa má vrodenú schopnosť samo poznať, na čo má od prírody prirodzený talent. Sledujte, ktoré činnosti ho posilňujú a ktoré naopak. Ak dieťa niečo baví, tak nič nevidí, nič nepočuje. Tomuto stavu sa hovorí flow, kedy maximálne využívame svoj talent a do činnosti sme ponorení. Dieťa napríklad stavia vežu z lega, príde dospelý a povie: To by som v živote nepostavil. Dospelý nie je v stave flow, má v hlave opičku, ktorá mu hovorí: Tu urobím chybu, tu zlyhám. Neustále ho pred niečím varuje. 

Opička je stará časť mozgu, ktorej sa hovorí amygdala. Vďaka nej sme mohli v minulosti prežiť, keď nás upozornila na reálne nebezpečenstvo napríklad v podobe divokých zvierat, levov či tigrov. Amygdala zavelila: Ak máš zbrane, tak bojuj. Ak nie, tak uteč. Dnes nám ale môže brániť v rozvinutí svojho talentu. Keď je človek v stave flow, jeho opička je vypnutá, interný kritik umlčaný. V stave flow mozog funguje na frekvencii alfa a théta, čo sú stavy uvoľnenia. 

Používam skratku VIRP, ktorá môže byť pomôckou pre rodičov, ako objaviť a rozvinúť talent dieťaťa. V znamená výsledky, ktoré v činnosti dosahujem. I značí, že to robím intuitívne, mám na to vlohy od prírody. R značí rast. Keď činnosť opakujem, robím ju stále lepšie a lepšie. A keď som v stave flow, mám výkonnosť vyššiu o 500 percent, o 450 percent rýchlejšie sa učím a o 400 percent ide hore kreativita. P znamená potrebu. Keď robím niečo, čo ma baví, pýtam sa, kedy to budem môcť robiť znovu?


Jan Mühlfeit s knihou Odemykání dětského potenciálu. Vľavo česká veslárka Miroslava Knapková, vpravo spoluautorka knihy Kateřina Novotná.


Vravíte, že je chybou, ak sa rodičia príliš sústreďujú na ciele, podľa vás je dôležité zažívať šťastie už na ceste za úspechom.
Medzi výsledkom a cestou k nemu je veľký rozdiel. Výsledok je vonkajškovou záležitosťou. Aké budem mať známky, koľko peňazí zarobím, koľko piesní nahrám? Tieto otázky smerujú do ľavej časti mozgu, ktorá nie je schopná tvoriť emočnú väzbu. Tú si vytvorím, keď sa zamilujem do činnosti samotnej. Najhlbšou emočnou väzbou je pritom láska.

Nehovorím, že ciele nie sú dôležité, ale najlepší spôsob, ako ich dosiahnuť, je, milovať to, čo robíme. Tak môžem byť v prítomnom okamihu, prežívať napríklad v tenise jednu loptičku za druhou, počítať jeden príklad za druhým… Ak sa sústreďuje len na cieľ, dieťa sa veľmi rýchlo začne báť zlyhania a nebude chcieť riskovať. Veľa deťom v našich testoch vychádza, že sú súťaživé, ale nechcú do súťaže ísť, pretože sa boja prehry.

Dôležité je dávať deťom správnu spätnú väzbu. Nehovorte mu však: „Toto bolo zlé, ale celkovo to bolo dobré.“ Pretože slovo „dobré“ dieťa nepočuje, opička sa hneď zameria na to, čo bolo zlé a rozvinie negatívny príbeh. Jej úlohou bolo nás v minulosti varovať pred nebezpečenstvom, ale pri rozvíjaní detského talentu pôsobí kontraproduktívne. Správna spätná väzba je, ak dieťa na začiatku pochválite za niečo, čo bolo dobré. Na základe toho sa mu v tele vylúči hormón serotonín, chemikália pochvaly a uznania. Vtedy je pripravené aj na takzvanú korektívnu spätnú väzbu, kedy poviete, čo neprebiehalo ideálne. 

Oddeľte pritom dieťa od samotnej činnosti. Ak ho skritizujete, že je neschopné a v živote sa nič nenaučí, opička v mozgu hneď zareaguje. Treba na to ísť inak, povedať napríklad: Ten príklad je treba počítať takto, tú loptičku zahrať takto. Opička si to potom nebude brať osobne. Nakoniec vyjadrite dieťaťu dôveru do budúcnosti s tým, že ak sa zlepší, tak dostane dobrú známku či vyhrá zápas. Tým sa vylúči hormón oxytocín, chemikália dôvery. Ešte sa ho môžete aj dotknúť. Dieťa tak odíde s pocitom, že vie, čo urobilo dobre, čo treba zlepšiť a je inšpirované robiť činnosť aj naďalej.


Pokračovat ve čtení článku: https://ahojmama.pravda.sk/cla...


Jan Mühlfeit

Sdílet článek